Václav Vraný

30. septembra 1851 – 8. septembra 1929

Prírodovedec, botanik, pedagóg, národovedec, kultúrny pracovník, 

zakladateľ organizovanej turistiky v Tisovci   

        Prispel k rozvoju prírodných vied koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia. Súkromným štúdiom a vlastnou usilovnosťou i nadaním sa vypracoval na výborného znalca rastlín a skúseného botanika uznávaného doma i v zahraničí.

            Narodil sa v Čechách na Chrudimsku , vo Chvaleticiach pri Čáslavi v remeselníckej rodine. Študoval vo Chvaleticiach, v Ústí nad Orlicí, v Hradci Králové a v Čáslavi. Neskôr pokračoval v štúdiu v učiteľskej prípravke v Horných Strelciach. Na Slovensko prichádza ako 17 ročný v roku 1868 na Slovenské gymnázium v Revúcej dokončiť svoje štúdiá. Tu zapustil hlboké korene do života slovenského národa (v kruhu slovenských vlastencov). Štúdia ukončil v roku 1869.  

               Po dokončení štúdia pracuje Vraný ako výpomocný učiteľ , neskôr ako riadny učiteľ v obciach Gemera, Liptova, Spiša (Drienčany, Kyjatice, Jelšava, Vyšná Slaná, Lomnička, Podlechnica, Lechnica,  Červený Kláštor, Palúdzka, Liptovský Mikuláš). Ako pansláv musel vystriedať až desať učiteľských miest a v roku 1908 pod vplyvom silnejúcej maďarizácie bol zbavený učiteľského miesta. Od roku 1909 prechádza do služieb Muzeálnej  slovenskej spoločnosti v Martine a stáva sa prvým profesionálnym kustódom slovenského múzea.

So vzácnou starostlivosťou konzervoval cenné prírodopisné, národopisné a historické zbierky. Ako kustód múzea redigoval muzeálne časopisy a bol literárne činný. Svoje príspevky uverejňoval v odborných časopisoch na Slovensku, v Čechách aj v zahraničí v Nemecku, Maďarsku, Poľsku. V Martine pôsobil 12 rokov do roku 1921.   

            Po ukončení prvej svetovej vojne štát Václava Vraného rehabilituje. V roku 1921 odchádza na zaslúžený odpočinok do Tisovca, ku svojej dcére Márii Adele vydanej za školského inšpektora Ľudovíta Clementisa, ktorý bol otcom Dr. Vladimíra Clementisa a tým Václav Vraný jeho starým otcom.  

            V Tisovci sa Vraný venuje intenzívnemu výskumu  okolitej kveteny. Podniká časté vychádzky do prírody odkiaľ prináša mnoho materiálu.  

            Vraný zhotovil mnoho herbárových položiek rastlín 5 – 6 tisíc, ktoré daroval rôznym národným ustanovizniam v Prahe, Brne, Martine . Základná škola Dr. Vladimíra Clementisa v Tisovci vlastní 335 položiek rastlín. Bol učiteľom prvej slovenskej botaničky Izabely Textorisovej.  

Tisovskí turisti vďačia Vranému za založenie Klubu československých turistov v Tisovci v roku 1924. Turistickú činnosť spájal s botanizovaním. Jeho verným spoločníkom na vychádzkach bola dcéra Milína a nerozlučná valaška, ktorá mu slúžila ako opora pri chôdzi, ako pečatidlo i pomôcka pri zbere rastlín.  

Václav Vraný sa dožil 78 rokov, zomrel 8. septembra 1929 na botanickej vychádzke na Trstí, kde bol s dcérou Milínou i priateľmi. Pri príležitosti prvého výročia úmrtia Vraného tisovskí turisti z vďačnosti postavili Vranému mohylu na vrchu Tŕstie na mieste, kde skonal. Je to symbolické, zomrel v prírode, ktorú skúmal a ktorú tak veľmi miloval. Epitaf na pamätnej doske výstižne charakterizuje jeho myslenie a prácu .  

Miesto posledného odpočinku  Václava Vraného je na tisovskom evanjelickom cintoríne pri Dome smútku v dvojhrobe č. 595 a č. 596, kde je pochovaný na pravej strane č. 596 a dcéra Milína na ľavej strane.  

Václav Vraný svojou prácou a životným dielom dávno prekročil hranice mesta , regiónu i štátu. Svojou priekopníckou prácou  - zbieraním, určovaním a popisovaním rastlín vo všetkých kútoch Slovenska, kde pôsobil ako učiteľ najmä však v Tisovci, predstavuje floristické zvláštnosti a bohaté botanické tradície.