História turistiky v Tisovci
Nádherná príroda v okolí Tisovca, krásne vrchy , hlboké lesy spradené históriou a povesťami, vzácna flóra, jedinečná zver, priezračné potoky a pôvabné doliny od dávnych čias lákali nielen obyvateľov ale aj návštevníkov Tisovca vychutnať si chvíle odpočinku v lone prírody.
Milovníci prírody 10. februára 1924 zorganizovali ustanovujúcu schôdzu Odboru klubu československých turistov v Tisovci za účelom vytvorenia organizácie, ktorej cieľom bude venovať sa turistike, jej rozvíjaniu a propagáciu v rodnom meste. Prvé valné zhromaždenie bolo 12. apríla 1924, na ktorom bol schválený predseda, ktorým sa stal Václav Vraný.
Hlavnou náplňou Klubu československých turistov v Tisovci bolo vykonávanie pestrých či rôznorodých činností týkajúcich sa turistiky. Organizovali rôzne výlety, značkovali turistické cesty, pre školenú mládež bol zriadená prázdninová nocľaháreň, pre dospelých turistov a nadšencov prírody bola k dispozícii nocľaháreň v hoteli. Dokonca sa tomuto klubu podarilo urobiť mapu okolia Tisovca. Neskôr sa Klubu československých turistov podarilo zriadiť informačnú kanceláriu, či turistickú knižnicu.
Usmerňovateľom tejto bohatej činnosti bol predseda Václav Vraný, ktorý bol človekom národne uvedomelým, všestranne vzdelaným, skúseným a milujúcim prírodu, ktorej poznávaniu sa venoval takmer celý život.
V zimnom období sa významnou súčasťou turistiky stalo lyžovanie. Previedol sa výskum jaskýň v okolí Tisovca, podarilo sa zorganizovať niekoľko kultúrno-poznávacích podujatí, kde sa uskutočnili rôzne prednášky.
Keďže väčšina členov Klubu československých turistov v Tisovci boli učitelia, rozprúdila sa bohatá turistická a lyžiarska činnosť na vtedajšej Meštianskej škole v Tisovci, ktorú viedol Ján Hrvoľ.
Klub československých turistov v Tisovci mal vo svojej pôsobnosti : Muránsku Hutu, Fabovú hoľu, Klenovský Vepor, Klenovec, Hnúšťu, Polom, Sirk, Ratkovú, Jelšavu.
Najviac navštevovanými v letnom období za účelom turistiky boli Hradová, Suché doly, Tepličné, Pasiečky, Trstie, Kozí chrbát, Hajnaš, Vysoký vrch, Voniaca, Strieborná, Roveň, Bánovo, Zbojská, Kučelah, Fabova Hoľa, Kľak, Burda, Kášter, Ostrá, Sinec, Klenovský Vepor a neskôr aj Vysoké Tatry či Slovenský raj. V zimnom období sa pozornosť venovala lyžovaniu nielen na Fabovej holi, Ďumbieri ale aj na Trstí.
V roku 1933 začali nadšení turisti a lyžiari stavať turistickú chatu na Trstí aj napriek nedostatku finančných prostriedkov. V období od 21. mája do 15. decembra 1934 postavili turisti a lyžiari pekný turistický objekt, ktorý bol sprístupnený verejnosti 30. júna 1935. Chata na Trstí ovplyvnila rozvoj turistiky v Tisovci na najbližších 10 až 15 rokov, pretože Tŕstie poskytovalo nemalé množstvo možností na spomínané obdobie.
V tomto období značkári klubu vyznačovali turistické cesty a udržiavali ich v poriadku. Vyznačené boli napríklad Cesta Václava Vraného z Tisovca na Tŕstie a do Hačavy, z Tisovca na Hradovú, zo Zbojsk na Fabovú hoľu ale aj cesta z Tisovca cez Voniacu.
Vojnové roky na čas prerušili stavbu prístavby chaty na Trstí, v dôsledku čoho sa turistika a lyžovanie presunulo na Fabovú hoľu. Tu bola aj chata, ktorá slúžila pre potreby turistiky, ale ktorá po čase začala chátrať, pretože o ňu nebol záujem. Následne sa začali o chatu na Fabovej holi starať Československé štátne lesy a o chatu na Trstí prejavilo záujem Poľovnícke združenie Tŕstie. Po strate chát začali dospelí turisti spolupracovať s mladými turistami a organizovať rôzne výlety, značkovali turistické cesty, zúčastňovali sa rôznych stretnutí.
Zreorganizovaný odbor klubu pod vedením Antona Stankoviča prevzala do svojej opatery chatu na Trstí, ktorá sa podrobila generálnej oprave. Naďalej tento odbor pokračoval v tradičnej činnosti, ktorého novinkou bolo každoročné organizovanie zimného výstupu na Tŕstie.
Od 90. rokov sa pravidelne opakuje Zimný výstup na Trstie, Veľkonočný výstup na Hradovú a novinkou v pôsobnosti Klubu slovenských turistov v Tisovci je aj Jesenný výstup Václava Vraného v spolupráci so Základnou školou Dr. Vladimíra Clementisa v Tisovci.